Pred 200 rokmi sa v Bratislave konali prvé dostihy

Slovenský turf si v týchto dňoch pripomína výnimočné jubileum. 9. apríla uplynulo rovných 200 rokov od prvých dostihov na území dnešnej Bratislavy. Míting vypísaný na severovýchodnom predmestí vtedajšieho Prešporka, v miestach dnešných Pasienkov či Tehelného poľa, mal vyložene improvizovaný charakter a svojím rámcom nijako nevybočoval z iných príležitostných spoločenských zábav vtedajšej šľachty. Chýbala dostihová autorita, termínová listina či prepracované pravidlá, no Bratislava týmto pokusom o podujatie po anglickom vzore predbehla Pešť, Prahu a ďalšie významné mestá rakúskej monarchie. Stalo sa tak dvanásť rokov po prvých dostihoch na slovenskom území v dnešných Mojmírovciach.

Podľa kusej zmienky v denníku Pressburger Zeitung, ktorý sa mal na ďalšie viac ako storočie stať svedomitým kronikárom bratislavskej dostihovej histórie a už predtým príležitostne opisoval rôzne zahraničné mítingy, prišlo v nedeľu 9. apríla 1826 za pekného počasia päť až šesťtisíc ľudí, aby boli svedkami dovtedy zriedkavého výjavu. „Prišli v kočoch, na koňoch aj pešo, veď tento prvý krásny jarný deň ponúkal príjemný pohľad aj tomu, kto nie je znalec či milovník koní a viac ho priťahovali iné veci,“ poznamenal anonymný reportér.

Tieto „dostihy koní ušľachtilej rasy, ktorých majitelia sa v priateľskej zhode uzniesli, že vzájomne vyskúšajú silu a rýchlosť svojich zvierat, pričom uzatvorili aj rôzne stávky“, boli vnímané ako vyslovene gavalierske podujatie. Ani oficiálna správa v Pressburger Zeitung neskrývala, že táto akcia „vznikla viac-menej náhodne“ a že „nebol ani čas urobiť viac ako len tie najnutnejšie prípravy“. Dráha vytýčená tyčami mala obvod dvoch anglických míľ a cieľ označovali zástavky. Jedinou stavbou bol domček pre rozhodcov. Program obsahoval štyri rozbehy, ktorých sa zúčastnili páry koní. V praxi tak išlo o matche.

Na dráhe mali prevahu anglické plnokrvníky, zastúpené však boli aj kone orientálnej krvi, odchované vo vtedajších žrebčínoch monarchie. V historicky prvých zaznamenaných dostihoch na bratislavskom území proti sebe nastúpili anglická kobyla grófa Michaela Esterházyho a beluš domáceho chovu v majetku grófa Karola Esterházyho. Ten však vybočil z dráhy a víťazkou bola vyhlásená kobyla. V druhých dostihoch anglický žrebec Karola Esterházyho zdolal iného plnokrvníka zo stajne grófa Eduarda Clama. Tretí bod programu opanoval rakúsky odchovanec kniežaťa Trauttmannsdorffa v majetku poručíka Leopolda Kollowrata a štvrtý match sa stal korisťou anglického žrebca grófa Štefana Széchényiho.

Príležitostné mítingy v Prešporku pokračovali aj v ďalších rokoch a získali si solídnu popularitu. Politický a ekonomický vývoj v monarchii vrcholiaci revolučným rokom 1848 však zapríčinil, že trvalo ďalších bezmála štyridsať rokov, kým sa Bratislava dočkala svojho prvého trvalého závodiska v Petržalke.

autor textu: Martin Cáp

Litografia peštianskeho rodáka, maliara a grafika Antala Józsefa Strohmayera, sa síce neviaže k prvým dostihom v Bratislave v roku 1826, ostáva však najstarším vyobrazením dostihov vo vtedajšom Pressburgu, resp. Pozsonyi. Obraz, ktorý nájdete v zbierkach Galérie mesta Bratislavy, zachytáva dobeh úvodných dostihov bratislavského mítingu 27. októbra 1839 aj s ich „technickým výsledkom“ vrátane mien majiteľov koní a ich dostihových farieb.

Zvíťazila kobyla v majetku kniežaťa Aloisa Lichtensteina po plemenníkovi Galopade, druhá dobehla hnedka Michaela Esterházyho po žrebcovi Carthago, tretia skončila ryška po Galopade grófa Istvána Széchényiho a štvrtý žrebec Józsefa Hunyadyho, tiež po Galopade. Otec troch účastníkov tohto zápolenia Galopade (po víťazovi 36 dostihov Dr Syntax) vyhral v rodnom Anglicku v roku 1832 prestížny Doncaster Cup, o dva roky neskôr bol dovezený do Uhorska a pôsobil ako plemenník v žrebčíne Józsefa Hunyadyho v Urmíne, dnešných Mojmírovciach.

Litografia je cenným dobovým svedectvom rannej fáze turfu v strednej Európe. V zhode s vtedajšími zvyklosťami sú kone umelcom štylizované do jednotnej, anatomicky nie úplne korektnej fázy cvalového skoku. Archaicky pôsobí aj sed jazdcov. Skracovanie strmeňov a tzv. „opičí sed“ je záležitosťou až prelomu 19. a 20. storočia. Za povšimnutie stojí aj okolie trate – násypy slúžiace pre divákov, altánok pre príslušníkov „vyšších vrstiev“ resp. možno pre stewardov, aj početné publikum lemujúce trať.