Spomienka na Lestera Piggotta

Spomienka na Lestera Piggotta

Keď v nedeľu 29. mája 2022 vo veku 86 rokov zomrel Lester Piggott, internet zaplavili články, príspevky, rozhovory a štatistiky mapujúce kariéru tohto neobyčajného človeka. Neprekonateľná legenda, džokej-rekordér, génius v sedle, ale aj grobian chorobne bažiaci po úspechu a daňový podvodník.

 

Lester Keith Piggott sa narodil 5. novembra 1935 v mestečku Wantage v grófstve Berkshire (západne od Londýna) a do vienka dostal „dostihové pedigreé“ siahajúce až do 18. storočia. Jeho otec Keith bol úspešný prekážkový džokej a tréner, dedko Ernie bol dokonca trojnásobný prekážkový šampión a tri razy vyhral aj Grand National. Matka Iris zasa pochádzala zo známeho dostihového „klanu“ Rickabyovcov, jej otec zvíťazil v troch klasických dostihoch. Lester bol jedináčik a jeho samotársku povahu umocňovala aj vrodená vada sluchu, ktorá negatívne ovplyvnila aj vývin jeho reči. Možno aj preto mal bližší vzťah ku koňom ako k ľuďom a jazdil takmer hneď, ako sa naučil chodiť.

Prvé dostihy absolvoval v Salisbury v apríli 1948, teda ako 12-ročný (!). V auguste toho istého roku už slávil svoje prvé víťazstvo a v sezónach 1950-1952 bol tri razy po sebe učňovským šampiónom Anglicka. V roku 1951 zaznamenal prvý veľký triumf s francúzskym rodákom Mystery (po Tehran) v Eclipse Stakes (dnes Gr. 1) – vo veku 15 rokov. O tri roky neskôr už Piggott víťazí vo svojej prvej klasike, a to hneď v tej najslávnejšej. S 33:1 outsiderom Never Say Die (po Nasrullah) o dve dĺžky ovládol The Derby Stakes v Epsome. Neskôr si „modrú stuhu“ pripísal ešte 8-krát a s deviatimi zásahmi je suverénne na čele rebríčka víťazov Derby (nasledujú Jem Robinson a Steve Donoghue so šiestimi). Aktívna jazdecká kariéra veľkého maestra a búrliváka (teda aspoň jej podstatná časť) trvala do októbra 1985, keď týždeň pred svojou päťdesiatkou spôsobil mediálny ošiaľ informáciou o jej ukončení. Vtedy mal na konte 11 šampiónskych titulov a 29 vyhratých anglických klasík – o dve viac, ako dosiahol Frank Buckle na začiatku 19. storočia.

O Piggottovej ctižiadosti a inštinkte predátora, vďaka ktorým kraľoval anglickým dostihom vyše tri desaťročia, azda najlepšie vypovedajú drobné príhody a spomienky pamätníkov. Jedna z nich sa viaže k St. Leger v sezóne 1984. Spolufavorita Commanche Run (po Run The Gantlet) z lotu Lucu Cumaniho mal jazdiť jeho stajňový džokej Darrel McHargue. To platilo, kým sa na scéne neobjavil Piggott. Majiteľ koňa Ivan Allen neskôr priznal: „Lester mi neustále vyvolával. Hovoril, že McHargue nevie jazdiť ani na bicykli. Ja som nakoniec kapituloval.“ Piggott na Commanche Runovi bez problémov vyhral a zaznamenal rekordnú 28. klasiku, zatiaľ čo McHargue krátko potom odišiel do jazdeckého dôchodku. Odkedy si Lester uvedomil, že je najlepší, bral písané aj nepísané zákony s úplnou ľahostajnosťou. Pravidlá, či už na závodisku, alebo v živote, dodržiaval iba keď sa mu to hodilo. Napríklad v roku 1979 v Grand Prix de Deauville vytrhol bičík z ruky džokeja Alaina Lequeuxa, keď stratil vlastný. Počas tesného finišu na hipodróme Sha Tin v Hong Kongu zasa rukou odtlačil hlavu koňa, ktorý ho začal predbiehať. Nad sankciami iba mávol rukou… Nie je prekvapujúce, že si ho stewardi často pozývali na koberec. Džokej na dôchodku, Bryn Crossley spomína: „Jedným z najsilnejších zážitkov bolo vždy vidieť Lestera pred arbitrami. Predstúpil pred nich s kamennou tvárou ako Clint Eastwood a s kamennou tvárou aj odišiel. Nepohol ani brvou.“

Jedinými pravidlami, ktorými sa Lester riadil, boli jeho vlastné. Známy je jeho výrok: „Dobrý džokej nepotrebuje pred štartom taktické pokyny a zlý džokej ich aj tak nesplní, takže najlepšie je nijaké nedávať.“ Popredný tréner Peter Walwyn (anglický šampión z rokov 1974 – 1975) zasa rád spomínal na prípad, keď Piggottovi dal jasné inštrukcie, aby držal koňa-favorita do cieľovej rovinky a potom nastúpil z poslednej pozície. Walwyn bol vtedy na inom závodisku a až neskôr zistil, že jeho kôň vyhral spôsobom štart-cieľ…

Lesterov svojský prístup k autoritám však zašiel priďaleko. V októbri 1987 ho súd poslal na tri roky do väzenia, keďže v priebehu desiatich rokov nepriznal príjem vo výške viac ako 3 milióny libier. Prepustený bol v októbri 1988, keď si odsedel tretinu trestu. Dokonca aj životu za mrežami sa prispôsobil s rovnakou ľahkosťou, ako tvrdej životospráve profesionálneho džokeja. Kvôli tomuto prehrešku však Lester prišiel o vyznamenanie Rádu Britského impéria (OBE) a navždy tak mohol zabudnúť aj na prípadné udelenie titulu „Sir“, o ktorom sa v jeho prípade intenzívne špekulovalo.

Piggottov návrat do sedla v októbri 1990, tesne pred jeho 55. narodeninami, bol rovnakou senzáciou, ako keď ohlásil ukončenie kariéry. A comeback to bol naozaj impozantný! V sedle Royal Academyho (po Nijinsky), zverenca Vincenta O´Briena, pre ktorého bol Piggott stajňovou jednotkou v 70. a začiatkom 80. rokov, v dramatickom finiši triumfoval v Breeders´ Cup Mile v Belmont Parku. V máji 1992 získal jubilejnú (a poslednú) tridsiatu anglickú klasiku – 2000 Guineas s Rodrigo de Triano (po El Gran Senor) a čižmy a bičík definitívne zavesil na klinec po sezóne 1994.

Málo komu sa podarilo dostať Lesterovi „pod kožu“ tak, ako to dokázal o 35 rokov mladší supertalent a azda maestrov nástupca Lanfranco Dettori. V 90. rokoch sa v súboji generácií stretávali títo „kohúti“ na závodiskách po celom svete. Rivalita na dráhe sa neskôr zmenila v hlboké priateľstvo, no to sa vôbec nerodilo ľahko. Frankie dodnes so smiechom spomína na neslávne známy incident zo závodiska Goodwood: „Točíme do oblúka pred cieľom, keď sa pozriem doľava a vidím Lestera za sebou. Zrazu natiahne ruku, zozadu chytí moje gule a stlačí ich ohromnou silou. Oči mi zaliali slzy a len počujem Piggotta ako mi hovorí – Toto ťa naučí nebyť namyslený, ty malý sopliak! Zrejme to bola odveta za to, že som ho predtým pred ostatnými jazdcami poslal do múzea.“ Napriek tomu sa z týchto dvoch jazdeckých velikánov stali naozaj dobrí priatelia a „starý majster“ dal Dettorimu pred jeho prvým triumfom v Epsom Derby takúto jednoduchú radu: „Počúvaj, sústreď sa na koňa, ktorého máš pod sebou, nie na dostihy, ktoré sa práve bežia.“

A čo ešte spája Piggotta a Dettoriho? Obaja jazdili v Bratislave! Účasť džokejskej superstar na premiérovom Slovenskom derby 18. júla 1993 bola jednou z top športových udalostí roka a takto si na ňu spomína dlhoročný riaditeľ Závodiska, š.p. JUDr. Marián Šurda: „Veľmi som si želal, aby na inauguračný ročník Slovenského derby, ktoré sa z pragmatických dôvodov termínovo ukotvilo na polovicu júla, prišla slušná divácka kulisa. Aj vzhľadom na dovolenkové obdobie, prázdniny, letné horúčavy… V júni 1993 štartoval Piggott v rakúskom derby vo Freudenau a práve tam mi napadla myšlienka – ja ho musím získať do Bratislavy! Stoj čo stoj! Veľmi mi vtedy pomohla Piggottova asistentka a milenka, atraktívna blondínka Anna Ludlow (v roku 1993 sa im narodil syn Jamie, dnes turfový agent), ktorá ho sprevádzala aj v Bratislave. Na derby v Starom háji sa prišlo pozrieť 8 000 divákov z celého regiónu. Vytvorili úžasnú atmosféru. Za účinkovanie v Bratislave sme mu zaplatili, aj vďaka reklamnému partnerstvu VÚB Banky, lukratívny honorár 5 000 libier. Pre propagáciu dostihov na Slovensku a zviditeľnenie Slovenského derby to stálo za to. Lester Piggott bol fenomenálny džokej, najväčší v histórii. Som rád, že skvelé jazdecké umenie ukázal aj na Slovensku. Zo štyroch štartov v Starom háji tri razy ľahko vyhral, vrátane derby so Zimzalabimom. Absolútny profík, ozajstný majster svojho remesla. V sedle neurobil jeden jediný pohyb navyše. V Bratislavskej míli jazdil favorizovaného, ale psychicky labilného Laténa od trénera Františka Holčáka, ktorý zvykol štrajkovať pred boxami. Pomocníkov poslal Piggott preč a Laténa doslova zhypnotizoval, takže ten do boxov vošiel ako baránok. Ja považujem účinkovanie Piggotta na pravom brehu Dunaja za jeden z najkrajších dostihových zážitkov v mojom živote.“

Piggott od roku 2012 žil vo Švajčiarsku s Barbarou FitzGeraldovou, manželkou bývalého trénera Lorda Johna FitzGeralda. Zomrel pokojne v nemocnici v Ženeve po niekoľkodňovej hospitalizácii. Odišiel najväčší džokej modernej éry, ktorý predbehol svoju dobu.

 

Lester Piggott v číslach:

  • počet víťazstiev: 4493 v Anglicku (viac dosiahli iba Sir Gordon Richards a Pat Eddery), celosvetovo približne 5300 (doteraz najviac z džokejov narodených v Anglicku)
  • prvé víťazstvo: 8. 1948, Haydock, kôň The Chase
  • posledné víťazstvo: 10. 1994, Haydock, kôň Palacegate Jack
  • počet šampiónskych titulov v Anglicku: 11 (medzi rokmi 1960 a 1982), každoročné džokejské ceny sú pomenované na jeho počesť „The Lesters“
  • klasické víťazstvá v Anglicku: 30 (z toho The Derby Stakes 9x)
  • partner posledného držiteľa anglickej trojkoruny: Nijinsky (1970)
  • 16 klasických víťazstiev v Írsku

takmer 50 víťazstiev v dostihoch Gr. 1 vo Francúzsku: vrátane 3x Prix de I‘Arc de Triomphe (Rheingold 1973, Alleged 1977, 1978)

Kategórie článkov

Sledujte nás

Kópia historického faxu, ktorým maestro potvrdil svoju účasť na inauguračnom Slovenskom derby 1993.

(archív ZB)

Zimzalabim v sedle s Lesterom Piggottom na starohájskom ovále.

(foto Václav Volf / archív ZB)