TELEFÓN: +421 2/624 11 504

E-MAIL:    info@zavodisko.sk

ADRESAStarohájska 29, 852 69 Bratislava, Slovenská republika

OTVORENÉ: Pon-Pia: 08 am-15:30 pm

Sledujte nás...
Image Alt

Vždy som túžil mať vlastnú stajňu

Vždy som túžil mať vlastnú stajňu

Stajňa BORMANN sa na dostihovej scéne objavila v roku 2016, kedy ju reprezentoval PIECE OF MARMELADE (po Duke Of Marmelade). Po dvojročnej pauze sa v stajňových farbách predstavili OPASAN (po French Navy) a MEDELIN (po Holy Roman Emperor). Prvý menovaný sa postaral o najväčšie úspechy v roku 2020, korunované ziskom titulu Kôň roka. V nadchádzajúcej sezóne budú stajňu hájiť aj trojročný CAPE CROWN (po Zoffany) a dvojročné kone BRAGA (po Mayson) a PAPAS (po Requinto). Okrem štvorročnej Medelin v príprave Jaroslava Líneka všetky kone trénujú v Borskom Mikuláši u Jozefa Chodúra. Za stajňou stojí podnikateľ v oblasti stavebníctva a nákladnej dopravy pán René Borovský.

Rozhovor s majiteľom Koňa roka 2020 Opasana René Borovským

Tohtoročná voľba Koňa roka bola jednoznačnou záležitosťou. Očakávali ste v kútiku duše takéto ocenenie po sezóne? Ako ste titul oslávili?

Výsledok som sa dozvedel počas dovolenky. Samozrejme bol som šťastný, aj keď som to trošku očakával. V ankete som nevidel pre Opasana súpera. Tešil som sa aj z Jožkovho titulu „Tréner roka 2020“. Keďže sme boli s celou rodinou mesiac na dovolenke, mohli sme to osláviť len spolu počas pobytu. Po návrate to už nebolo také čerstvé. Čakáme však na vyhodnotenie dostihového koňa roka v Českej republike a možno sa nám niečo pošťastí. Aj keď sú tam asi štyri kone, ktoré môžu byť zvolené, veľké oči teda nemáme.

Vaša stajňa je pomerne mladou a veľa koní Vás zatiaľ nereprezentovalo. Ako prišlo k Vášmu angažovaniu v dostihovom športe?

Celý život som mal rád kone. Narodil som sa v Bratislave a ako dieťa som býval v Petržalke, v Ovsišti neďaleko dostihovej dráhy. S kamarátmi sme sa chodili pozerať do stajní, preliezali sme plot, celé prázdniny sme trávili na závodisku. Navštevovali sme aj areál Slávie, kde sa konali parkúrové preteky Grand Prix. Nevedel som sa ich nikdy dočkať. Od malička som miloval vôňu v stajni, ktorá väčšine ľuďom smrdí, ale ja mám vôňu koní rád. Ku koňom som teda mal blízko od detstva. V roku 2014 sme sa s kamarátmi dohodli, že si kúpime dostihového koňa. Na dražbe v Newmarkete sme vydražili koňa Piece Of Marmelade a dali sme ho do tréningu Jožkovi Chodúrovi. Naša stajňa už vtedy niesla meno BORMANN, ale bol som iba spolumajiteľ. Vždy som túžil mať vlastnú stajňu a viac koní. V roku 2018 som si povedal, že je na to čas. Na dražbe som bol už predtým a veľmi sa mi to páčilo. Oslovil som Jožka Chodúra, že mám v pláne kúpiť jedného alebo viac koní, podľa ceny, a dám mu ich do tréningu. On sa na tú dražbu do Newmarketu chystal tiež, aby kúpil koňa pre iného majiteľa. Dohodli sme sa, odcestovali sme skôr, aby sme si kone aj pozreli. Opasan mal vtedy číslo osem, do dražobného ringu prišiel na začiatku dražby. Aj som si hovoril, či to nie je skoro, že možno prídu lepšie kone. Malo ich byť až 200. Ale trénerovi sa pozdával, páčil sa aj jeho manželke Zuzke, ktorá upozornila moju manželku. Tak som ho ako prvého koňa vydražil. Chceli sme kúpiť ešte jedného, potom ale nasledovali vyššie ceny a naša chvíľa prišla až úplne na koniec dražby. S lotom 200 prišla posledná kobylka Medelin.

Oba vtedy vydražené kone sú v tréningu u rôznych trénerov. Opasana má v opatere Jozef Chodúr, o Medelin sa stará Jaroslav Línek. Prezraďte nám, čo Vás viedlo k takémuto prerozdeleniu? Ako sa začala spolupráca s obomi trénermi?

Nemám na to špeciálny dôvod. Ja by som aj oba kone dal do tréningu k Jožkovi, no ten vtedy nemal kapacitu. Neviem už, či to bolo personálom, alebo že mal sľúbené kone od ďalších majiteľov. Vtedy ešte v Borskom Mikuláši trénoval aj pán Kalaš (v súčasnosti člen dostihovej komisie) a je možné, že jednoducho nemal viac voľných boxov. Odporučil mi Jaroslava Líneka. Sám si vybral do tréningu žrebca a Jarovi zostala kobyla. Ja som sa pôvodne najskôr spoznal s Jarom Línekom a džokejom Zdenkom Šmidom. Zoznámili sme sa cez kamarátov na nejakej spoločenskej akcii. Bol s nimi aj Jožko Chodúr. Až neskôr som sa dozvedel, že je trénerom dostihových koní. Vtedy už začínal trénovať aj Jaro Línek, jeho som však bral ako džokeja. Keď sme si zaobstarali prvého dostihového koňa Piece Of Marmelade, oslovili sme Jožka Chodúra, lebo iného trénera som nepoznal. Dobre sa mi s ním spolupracovalo, je to kamarátsky typ a tak nám trénuje kone aj naďalej.

Spomínaný Piece Of Marmelade je už v dostihovom dôchodku. Vlastníte ho naďalej?

Dostihového koňa Piece Of Marmalade stále vlastníme, aj keď nás reprezentoval len v roku 2016. Akurát dnes sme ho prevážali z Bzincov pod Javorinou, kde stál druhý rok. Teraz sme ho doviezli do Bernolákova. Kamarátova dcéra začala jazdiť, tak som jej sľúbil, že ak sa bude o neho dobre starať, prevezieme ho k nej.

Vaše stajňové farby sú modrý dres s bielymi rukávmi a čiernymi hviezdami na rukávoch. Čo Vás viedlo k zvoleniu týchto farieb a vzoru?

Stajňové farby som si vybral náhodou. Kreslil som si návrh dresu, nebol v tom špeciálny zámer. Mám rád tyrkysovo-modrú farbu, zvolil som teda kombináciu modrej a bielej s hviezdičkami. Firemné farby máme sivé a to sa mi nehodilo na dostihový dres. Môj návrh som ukázal spoločníkom, keď sme registrovali stajňu. Páčil sa im a bolo rozhodnuté.

Predstavte nám Vašu firmu Bormann. Čomu sa venujete?

Firma Bormann podniká v oblasti stavebníctva a nákladnej dopravy. Máme rôzne stavebné stroje, bagre, nákladné autá, tiež robíme výkopové práce.

Čo hovorí na angažovanie v dostihovom športe Vaša rodina? Má niekto z nich aktívny vzťah ku koňom alebo jazdíte Vy osobne?

Manželka Petra jazdila, keď bola mladšia. Chodievala do stajne, pomáhala tam, ale jazdenie bolo len také rekreačné. Inak nikto z rodiny nemal vzťah ku koňom. Ja tiež aktívne nejazdím, hoci som na koni sedel a dokonca sme boli na „konských“ dovolenkách. Tam sa ale jazdilo na menších koňoch. Priznám sa, asi som na koňa príliš ťažký a tiež antitalent na jazdenie. Nebojím sa, chcel by som jazdiť, ale nemám čas na to, aby som sa tomu viac venoval. Rodina ma inak v dostihovom športe podporuje, manželka veľmi fandí a staršiemu synovi sa dostihy tiež páčia. Mladšiemu trochu menej, nie je vždy nadšený, keď ho v nedeľu ťaháme na dostihy. Ale už si zvykol a hádam ho to časom začne baviť.

Z troch koní, ktoré vlani nosili Vaše farby, bol najúspešnejší budúci Kôň roka Opasan. Čo je podľa Vás na ňom výnimočné?

Jednoducho víťazstvá, ktoré dosiahol. Ja som laik na kone, nie som znalec a neviem jeho výnimočnosť opísať tak, ako ľudia, ktorí sa dlho tomuto športu venujú. Viem len, že Opasan je výnimočný a má aj na zahraničné kone, aby sa im vyrovnal. Verím mu a teším sa na dostihy v zahraničí. Ja som mu veril aj pri prvých minuloročných dostihoch v Karlových Varoch. Tréner vtedy tvrdil, že kôň je vo forme a ja som samozrejme chcel, aby behal. Mnohí mu neverili, kamaráti ma od štartu v Karlových Varoch odhovárali, že vraj tam je veľa lepších koní. Opasan tento štart vyhral a ešte väčšia skúška ho čakala potom v Prahe v Memoriáli JUDr. Otakara Frankenbergera. Mal dokázať, či víťazstvo v Karlových Varoch nebolo len náhodou. Tu ale vyhral ešte lepším štýlom a vtedy sme si uvedomili, že máme jedinečného koňa. V českom derby už štartoval ako favorit. V tomto rozpoložení som si prial, aby zvíťazil. Druhé či tretie miesto by sme vtedy nebrali ako veľký úspech. Ako vravím, teraz mu veríme aj v zahraničných štartoch, ktoré ho čakajú v druhej polovici dostihovej sezóny.

Hnedka MEDELIN prišla vo všetkých štartoch tretia, okrem sezónneho debutu, kde dobehla šiesta. Sezónu ukončila bronzom v Oaks. Ako s odstupom času hodnotíte tento skvelý nákup za 1 000 guineí?

Myslím si, že v Oaks nebola až taká veľká konkurencia. Samozrejme Barthesa bola top kobyla, ale iné nevyčnievali. Ako sa aj tréner Jaro Línek vyjadril, na prianie majiteľa kobyla štartovala v Oaks. Dovtedy behala skôr kratšie trate, ale džokeji povedali, že by tie dlhšie dostihy prestála. Ja som si hovoril, všetky naše kone boli vytrvalé, prečo by sme aj Medelin nevyskúšali na dlhšie. Jarovi Línekovi som vravel, že ju prihlásime do Oaks, aj keby mala byť posledná. Nakoniec sa Medelin umiestnila tretia a tie dva kilometre možno pre ňu boli ešte krátke. Teraz mi o nej tréner referuje, že sa zlepšuje a ide nahor. Bodaj by mal pravdu. Tento rok sa do menších dostihov nedostane. Uvažujeme o sezónnom debute vo Veľkej májovej cene. Možno ma čaká prvýkrát zažiť ten zvláštny pocit, keď dva moje kone štartujú ako súperi. Keby Medelin Opasana náhodou porazila, bol by to veľmi zvláštny pocit. Opasana chceme udržať neporaziteľného najdlhšie, ako to pôjde. Samozrejme, že by som sa tešil z Medelin, no na druhej strane by ma to mrzelo. Určite sa však do Veľkej májovej ceny prihlásia dobré kone a nebolo by to len o tých mojich. Kobylke jednoznačne verím, že nám ešte čosi predvedie.

Trojročnú kariéru má pred sebou CAPE CROWN, ktorý sa možno pokúsi napodobniť Opasana. Zatiaľ sú na jeho konte dva nulové štarty. Čo od neho očakávate?

Pred prvým štartom nám o ňom tréner Jozef Chodúr hovoril, že bude lepší ako Opasan. To ma trochu šokovalo. Jeho začiatok v Bratislave neprebehol podľa našich predstáv, ani ten druhý štart v Prahe sa nevydaril. Dištančné optimum Cape Crowna bude dlhšie – od 2 200 metrov. Koniec koncov, ani Opasan sa v prvom štarte nepredviedol a nič neukázal. V kútiku duše môžem dúfať, že v tomto pôjde Cape Crown naozaj v jeho šľapajach a v nasledujúcej sezóne uvidíme zmenu.

Tréner nám prezradil, že ste na online dražbe investovali do dvoch ročiakov, teraz už dvojročných koní. Opíšte nám, ako prebiehala Vaša účasť na online dražbe.

Ja som s online dražbou vôbec nemal skúsenosti. Riešili sme to tak, že sme sa s trénerom Jožkom Chodúrom poradili a každý z nás vybral nejaké kone. Potom sme sa pozreli, či sme sa pri niektorých stretli. Mňa vždy bavilo chodiť na dražbu v Newmarkete, kde sme vydražili všetky naše kone. Čakal som aj vlani, ale z Čiech som mal správy, že sa táto dražba neuskutoční. Našli sme si teda alternatívu – online dražbu spoločnosti Goffs v Írsku. Obával som sa vyberať kone len podľa videa na internete. Ja som vždy rád videl koňa na vlastné oči. Takto sme museli len popozerať videá a potom sa dohodnúť na nejakom výbere. Nie všetky kone z predvýberu sa pritom na dražbu dostali. Niektoré sa predali už pred dražbou. Ja som chcel kúpiť radšej žrebca, čo sa podarilo v prvý deň. Dražba bola dvojdňová, zúčastnil som sa aj druhý deň a podarilo sa nám vydražiť kobylku. Prebiehalo to tak, že som dražil s agentom Tomášom Jandom z Českej republiky. Keď sa blížil vybratý kôň, zastavil som svoju prácu a spolu sme komunikovali. On dražil, ja som telefonicky prihadzoval. Trénerovi Chodúrovi som potom oznámil, ktorého koňa sa podarilo vydražiť.

Oba ročné kone prišli na Slovensko nepomenované. Zaregistrovali sa až v uplynulom týždni po schválení mien. Kobylka dostala meno BRAGA a žrebec PAPAS. Kto má u Vás na starosti proces vymýšľania mien? Čo Vás inšpiruje?

Koníkom vymýšľa meno celá rodina. Obvykle sa dáva meno podľa prvého písmena mena matky, hľadali sme teda mená začínajúce na tieto písmená. Každý niečo vymyslel a spolu sme sa dohodli na troch menách, ktoré sa posielajú na schválenie. Pre Papasa som najprv vymyslel iné meno, ale to sa nepáčilo kamarátom. Meno Papas som navrhol na poslednú chvíľu, hodinu pred odoslaním. Nakoniec dostihová autorita schválila akurát toto meno. Okrem prvého písmena mena matky určite rozhoduje aj to, či už v minulosti behal rovnako pomenovaný kôň a ďalšie kritériá. Pri týchto dvoch nováčikoch nebola nejaká špeciálna inšpirácia. Pamätám si ale na proces pomenovania Opasana. Toto meno som mal vybraté dlhodobo. V balkánskych krajinách totiž slovo opasan znamená nebezpečný. Mal som kamaráta zo Srbska, ktorý toto slovo stále používal a ja som si samozrejme zistil preklad. Povedal som si, že je to skvelé meno pre koňa, aby bol nebezpečný pre súperov. Keď sme kúpili Opasana, mali sme šťastie, že jeho matka je kobylka Ouija´s Sister. Meno na O sa nám akurát hodilo a našťastie bolo aj schválené.

Bola pre Vás účasť na online dražbe rovnako vzrušujúca ako na tej ozastnej?

Bolo to vzrušujúce, ale s normálnou dražbou sa to nedá porovnať. Naša účasť bola vždy aj rodinným výletom. Veľmi ma to baví. Keď som sa rozhodol, že si zaobstaráme ďalšieho dostihového koňa, Jožko Chodúr mi aj ponúkal, či nechcem koňa v tréningu, ktorý hneď behá. Mňa však inšpiroval príbeh koňa Overdose. Videl som o ňom videá a mal som z toho zimomriavky. Aj ja som si prial zažiť atmosféru na dražbe, výber koňa, mať ho od ročiaka a potom sa pozerať na jeho prvé štarty v dvoch rokoch. Opasan bol prvý kôň, pri ktorom som toto zažil.

Trénera sme sa spýtali na predpoveď do tejto sezóny. Spýtame sa aj Vás – ako sa podľa Vás bude vyvíjať dostihový rok?

Verím, že sa dostihová sezóna uskutoční. Obávam sa, či súčasný stav nepostihne aprílové štarty. My ale beháme až v máji. Piaty a šiesty mesiac bude hádam v poriadku a potom aj naše cestovanie na zahraničné štarty. Súčasný riaditeľ JUDr. Marián Šurda nás ubezpečuje, že dostihy budú. Dúfam, že sa už nič tak dramatické ako vlani nestane, aj keď situáciu s pandémiou nevieme odhadnúť. Už opäť vidíme, že sa kvôli situácii prekladajú štarty v Čechách. Dúfajme, že sa to na Slovensku nestane.