TELEFÓN: +421 2/624 11 504

E-MAIL:    info@zavodisko.sk

ADRESAStarohájska 29, 852 69 Bratislava, Slovenská republika

OTVORENÉ: Pon-Pia: 08 am-15:30 pm

Sledujte nás...
Image Alt

Z koronakrízy sme dokázali vyťažiť najviac

Z koronakrízy sme dokázali vyťažiť najviac

Odovzdávanie cien Kôň roka 2020

Vlaňajšia kríza a opatrenia poznačili nielen celú dostihovú sezónu, ale aj jej tradičný záver – Galavečer slovenského turfu, ktorý sa nemohol konať v tradičnom termíne. Preto sa dekorovanie OPASANA presunulo na utorok 23.marca 2021. Írsky hnedák OPASAN zo stajne BORMANN v tréningu Jozefa Chodúra s veľkou prevahou (86 percent hlasujúcich – 79 hlasov) ovládol anketu Kôň roka, s ešte väčším náskokom získal aj tituly najlepšieho trojročného žrebca (vyše 92 percent hlasov) a najlepšieho vytrvalca (vyše 87 percent hlasov). Medzi štyri víťazné štarty patrí aj české derby a maďarská Kincsem Díj, na konto si vlani pripísal 64 875 €. Tréner Jozef Chodúr vo svojej najúspešnejšej sezóne presvedčil hlasujúcich, ktorí mu s vyše 56 percentami hlasov prisúdili titul Tréner roka. V šampionáte rovinových trénerov zisk 16 180 € na slovenských dráhach stačil na tretiu priečku. Tréner pôsobí v stredisku v PD Borský Mikuláš a s koňmi mu pomáha manželka, bývalá amatérska jazdkyňa Zuzana Hricová, viacnásobná reprezentantka na ME amatérskych dostihových jazdkýň.

Rozhovor s Jozefom Chodúrom

Patríte k mladšej, začínajúcej generácii slovenských trénerov. Prezraďte nám, aká bola Vaša cesta ku koňom a trénerské začiatky.

Vyrastal som v Senici – Čáčove, kde teraz trénuje Zuzana Kubovičová. Vtedy tam pracoval, bohužiaľ už nebohý Vlasto Toman. Ku koňom som to mal blízko, dá sa povedať, že cez plot. Začal som k nim chodiť a bolo rozhodnuté. Nikdy som nemal ambície ako dostihový jazdec, vždy ma to ťahalo skôr ku trénovaniu. Toto zamestnanie som si zvolil už dávno a momentálne ma živí a aj naplno vyťažuje. Trénerskú licenciu vlastním od roku 2008. Zo začiatku sme sa spolu s priateľkou Zuzanou Hricovou, teraz už mojou manželkou, starali o nejaké dva kone jej rodičov. Ustajnení boli doma v záhrade a venovali sme sa im po príchode z roboty. Do Borského Mikuláša som prišiel, tuším v roku 2015, kedy som pripravoval Piece Of Marmelade. V trénovaní som sa úplne osamostatnil práve uprostred minulej sezóny, kedy skončil Pavel Kalaš. Ešte do vlaňajška som u neho pracoval a popritom som sa staral v tréningu o tri – štyri kone. Mal som to tak pol na pol. Pavel Kalaš odišiel do invalidného dôchodku a prenechal mi stajňu aj s niektorými majiteľmi.

Dá sa trénovaním na Slovensku uživiť, alebo máte ešte aj inú prácu?

Pokiaľ máte zodpovedných majiteľov, ktorí platia faktúry včas, dá sa tým uživiť. Ja sa sťažovať nemôžem, skôr svojich majiteľov chválim. Samozrejme podnikanie ako dostihový tréner nie je veľký biznis, ale prežiť sa dá. Veľa závisí od vstupov a nákladov, ktoré do toho tréner musí dať. Obvykle sa od toho odvíjajú aj poplatky za tréning. V tomto mám šťastie, lebo sme na dedine, areál máme v nájme a nemusím všetko dovážať zvlášť. Máme tu slamu aj seno, ale ak ho niektorý tréner musí nakupovať navyše, náklady mu rastú. Preto si myslím, že mať stredisko na dedine je jednoduchšie, ako v meste či niekde mimo civilizácie. Naše poplatky zodpovedajú našim nákladom a tak sú trošku nižšie.

Minuloročná situácia bohužiaľ poznačila aj tradičné titulovanie Koňa roka a odovzdávanie cien na galavečere. Oslávili ste úspešnú sezónu aspoň doma?

Na veľké oslavy si nepotrpíme. Samozrejme ma však tituly potešili, hlavne vnútorne. Je to skvelá morálna podpora do ďalšej práce.

Rátali ste s tým, že po sezóne by ste mohli byť úspešní aj v anketách?

Môžem povedať, že som s tým trošku rátal. Predsa len, Opasan vyhral všetky štyri štarty, vrátane jedných z najväčších dostihov v strednej Európe: Kincsem díj a českého derby. Keďže pravidlá na voľbu Koňa roka sa zmenili a už sa môžu voliť aj kone, ktoré sú zaregistrované na Slovensku, ale v sezóne tu neštartovali, mal aj Opasan v ankete veľkú šancu. Bývalo to totiž tak, že kôň musel v domovskej krajine absolvovať istý počet štartov na to, aby sa tu mohol stať Koňom roka. Veril som, že Opasan bude ocenený.

Vy osobne ste získali volený titul Trénera roka a v šampionáte rovinových trénerov ste skončili tretí. Ako vnímate tento úspech?

Volený titul trénera roka vnímam veľmi pozitívne. Beriem to tak, že sa nám darilo a boli sme za to aj ocenení. Zisk tohto titulu však nezáležal odo mňa, ale od mojich obdivovateľov a podporovateľov, ktorí mi v ankete dali hlas. Cením si to a ďakujem.

Aké boli Vaše ambície pred minuloročnou sezónou – do februára, kým sme netušili, čo príde?

Pred sezónou som mal v tréningu len 5 koní, ale ambície boli veľké. Zimnú prípravu sme zvládli bez najmenších problémov. Veľa som si sľuboval najmä od Opasana, ktorý posledný štart v Odvetnej cene vyhral. Nádejne sa ukazoval počas celej zimy, aj pri rýchlych prácach v záverečných fázach tréningu. Medzi mojimi koňmi bol aj jeden dvojročiak, ktorý síce nebol raný, ale tiež sa ukazoval sľubne. Aj ostatné kone boli perfektne nachystané. Potom však prišlo veľké sklamanie, keď sme sa dozvedeli, že sezóna sa odkladá. Najprv o týždeň – dva, potom o mesiac, potom že nie sú peniaze… Celá situácia bola veľmi frustrujúca.

Položím Vám čisto hypotetickú otázku. Odmyslime si, že vlaňajšok poznačila pandémia a problémy v slovenskom turfe. Keby všetko prebiehalo normálne, kam by sa podľa Vás Opasan zaradil? Bol by taký úspešný na slovenskej scéne? Teraz už viete porovnať konkurenciu, ktorá sa vlani ukázala v klasickom veku. Našiel by Opasan doma premožiteľa?

Myslím si, že o konkurenciu ani tak nešlo. V náš prospech nakoniec prehovorili úplne iné veci. Keď sa na minulý rok pozriem takto z odstupu, môžem povedať, že z koronakrízy a celého dostihového cirkusu okolo nej, sme vyťažili asi najviac. Ak by bolo všetko v normále, Opasan by sa vydal tradičnou cestou slovenských koní v klasickom veku. Štartoval by v Cene trojročných žrebcov na 1700 metrov, ktorá je pod jeho optimom. Prihlásili by sme ho do jarnej klasiky, kde by tiež utekal proti dištancii. Neviem povedať, ako by tieto jeho štarty dopadli, pretože s jeho štýlom akcelerácie zo zadných pozícií by to mal v krátkej cieľovej rovine v Bratislave veľmi ťažké. Otázne je, či by dostal toľko priestoru, aby sa presadil. Pravdepodobne by jeho prvé štarty nedopadli tak jednoznačne ako vlani v Českej republike. Možno v priebehu sezóny, s predlžujúcou sa traťou na 2400 metrov, by to bolo lepšie. Určite však viem, že by nevyhral české derby. Štart v Prahe sme pred sezónou vôbec neplánovali.

Opasana sme vlani na domácej scéne vôbec nevideli. Ako prišlo k jeho manažovaniu za rieku Moravu a k zakončeniu série 4 štartov a 4 víťazstiev v Maďarsku?

Ja som do poslednej chvíle dúfal, že sezóna na Slovensku sa rozbehne. Česi nás však predbehli a majiteľ mi volal, že už vydali propozície do Karlovych Varov a našiel tam pre Opasana dostihy II. kategórie Cenu Nadace města Karlovy Vary na 2000 metrov. Snažil som sa mu vysvetliť, že je to absolútne nerentabilné, Karlovy Vary sú ďaleko, cesta je dlhá (vyše 450 km) a nákladná, navyše sa tam dali očakávať slušné kone. Prejavil sa tu môj opatrný štýl. Manželka Zuzka ma naťukla: ,,Keď majiteľ chce, tak to skúsme.“ Opasan tu nakoniec vyhral a naznačil svoj talent. Potom sa už plánovalo jednoduchšie. Poslali sme ho do jednej z predskúšok českého derby Memoriálu JUDr. Otakara Frankenbergera na trati 2200 metrov. Dostihy sa konali presne o 6 týždňov od prvého štartu, čo nám vyhovovalo. O ďalších 6 týždňov nasledovalo české derby. Manažovanie sa opäť skomplikovalo na jeseň, keďže sme sa chceli vrátiť do Prahy na St. Leger. Na posledné Opasanove vystúpenie v sezóne. V Českej republike však tiež zrušili sezónu a nevedelo sa, či sa vôbec posledné klasické dostihy uskutočnia. Hľadali sme alternatívu, predsa len zazimovať koňa po troch štartoch a v úžasnej forme, by bola škoda. Videl som, že sa stále dá prihlásiť do Kincsem díj v Budapešti. Termín vyhovoval, bol 6 týždňov po derby v Prahe. Našťastie tam neboli dlhodobé prihlášky niekoľko mesiacov dopredu. Navyše, Opasan ako trojročný by mal zaujímavú váhovú výhodu oproti starším koňom. Aj profil dráhy v Kincsem parku bol pre Opasana vhodný.  Vydali sme sa teda do Maďarska a tam sa nám podarilo korunovať sezónu úspechom v Kincsem díj. Už pred týmto štartom som povedal, že to bude koniec sezóny. Majiteľ si dal povedať, koňa sme zazimovali a už nás ďalšie dostihy ani nezaujímali.

Rozprávame sa spolu pred začiatkom novej sezóny. Aj Opasan je o rok starší. Ako prezimoval a ako prebiehala jeho príprava?

Trojročným koňom po sezóne nechávame trošku dlhší priestor na odpočinok. Aj Opasan sa zapojil do ľahkého tréningu až v polovici januára. Väčšiu záťaž sme mu naprogramovali od polovice februára. Teraz už pracujeme na rýchlosti. Koník všetko zvláda dobre, prezimoval k spokojnosti a je pri chuti.

Rátame s tým, že sezóna začne podľa plánu. Aká bude Opasanova cesta?

Po minuloročných výkonoch má majiteľ veľké ambície. Chcel by s Opasanom štartovať v grupových dostihoch niekde v Európe. Dá si však povedať a nechá koníka rozbehnúť doma. Plánujeme štart vo Veľkej májovej cene a vo Veľkej cene Slovenska. Potom uvidíme, v akej bude forme a podľa toho si vyberieme dostihy v zahraničí. Myslím, že pre nás vyzerá ideálne Taliansko. Obvykle tam nie je až taká silná konkurencia na dištancii 2400 metrov. Tá je tvorená hlavne nemeckými návštevníkmi. Pritom sa tam behá o zaujímavé peniaze.

Skúšali ste si porovnávať jeho výkony Opasana s výkonmi iných koní v zahraničí a na akú úroveň by asi tak mohli stačiť?

Na to je ťažké odpovedať. Každé dostihy sú iné a nedajú sa úplne porovnať. Samozrejme môžem pozerať časy dostihov, aj to však môže byť zavádzajúce. Každá dráha je iná, jedna pomalšia a druhá rýchlejšia, teda aj dosiahnuté časy na rovnakej vzdialenosti nemusia byť vypovedajúce. Keď si zoberiem spomínané Taliansko, na dvoch kilometroch sa tam štandardne behá v čase okolo 2:02 minút. Na dištancii 2 400 metrov sa ten čas už spomaľuje a tu vidím pre Opasana šancu. Musí byť samozrejme fit a v plnej forme, potom môžeme vyskúšať aj grupový štart. Dostihov I. kategórie a následnej Veľkej ceny Slovenska sa až tak nebojím, ale na absolvovanie štartu v grupe už musí byť koník rozbehnutý.

Prezraďte nám, aký je Opasan povahovo a v tréningu. Má nejaké svoje muchy?

Opasan je typický žrebec. Stále vyzerá, ako by bol len predvčerom obsadnutý. Všetko si všíma, je nesústredený. Úplne sa však mení, keď nastane práca a potom dostihy. Pri behaní myslí na prácu, sústredí sa, je to profesionál a podáva maximálny výkon. Trošku sme mali obavy, či sa jeho povaha nepremietne do výkonov na dráhe. Hovorili sme si, ak tieto vilomeniny predvedie aj v dostihoch, bude to katastrofa. Našťastie sa obavy nepotvrdili. Jedinou jeho muchou je, že nechce cválať sám na špici. V tréningu musí mať sparing partnera, ktorý cvála pred ním. To isté v dostihoch a preto chodí záverom. O kastrácii Opasana sme neuvažovali. Aj keď je žrebcom, nevadí mu to. Nevšíma si kobyly, vie sa sústrediť na prácu a podávať výborné výkony na dráhe.

Opasana pri jeho sérii 5 víťazstiev (od Memoriálu Antona Mlčúcha – Odvetnej ceny) jazdil Radek Koplík. Ako prišlo k jeho angažmánu a bude spolupráca pokračovať?

V závere dvojročiackej kariéry sme Opasana na poslednú chvíľu prihlásili do II. kategórie na 1800 metrov. Voľných jazdcov už veľa nebolo a k dispozícii bol práve Radek, takže sme ho posadili. Okrem toho sa mi páči jeho štýl, vie pokojne sedieť na koni. Preto som aj bol rád, že sme ho angažovali. Tieto dostihy s Opasanom vyhral a potom sa sezóna skončila. Keď prišlo vlani k prvému štartu, hovorili sme si, že naposledy s Opasanom vyhral Radek, oslovíme ho teda znovu. Opäť to vyšlo a potom sme už nerozmýšľali nad iným jazdcom. Do českého derby kôň nastupoval ako spolufavorit. S Radkom tam nebol žiadny problém kvôli nejakým jeho iným angažmánom, sám si chcel sadnúť na favorita. Bol by som rád, keby naša spolupráca pokračovala. Ešte sme sa v tejto sezóne nekontaktovali, ale hádam sa dohodneme. Radek totiž nevedel, či bude s jazdením pokračovať. Ak bude naďalej jazdiť, budem rád, keď si na Opasana sadne. Koňa dobre pozná, nemusím mu nič vysvetľovať.

V dostihových kuloároch koluje historka o tom, ako a prečo ste získali Opasana. Pochváľte sa, ako to bolo s angažovaním budúceho víťaza modrej stuhy.

Na dražbu do Newmarketu sme išli s tým, že pán Borovský chce kúpiť koňa, ktorý k nám pôjde do tréningu. S manželkou sme na dražbu pricestovali skôr, potom prišiel aj majiteľ s rodinou. Táto dražba bola jednodenná, s menším množstvom koní. Deň pred dražbou sme si mohli popozerať privezené kone. Samozrejme sme mali urobený predvýber v našej cenovej relácii, kde sme očakávali, že vďaka pôvodu by nemuselo ísť o príliš drahé kone. Pôvod koňa bol pri výbere veľmi dôležitý, sústredil som sa na to, aby obaja rodičia mali nejakú výkonnosť a pochádzali z dobrých rodín. U potomkov Gr.1 víťazov som však čakal cenu nad náš rozpočet. Na Opasana ma upozornila manželka, ktorá si ho všimla vyvedeného zo stajne, ako ho predvádzajú iným záujemcom. Páčil sa jej, pretože bol korektný, ani malý, ani veľký, taký akurát. Poznačili sme si ho v katalógu. Na samotnej dražbe to bolo hektické. Niektoré kone z predvýberu sa predražili a stále sme nikoho nekúpili. Majiteľ už začal byť nervózny. Prial si kúpiť tmavého koňa, ale tie tmavé z nášho výberu sa nám neušli. Keď prišiel do ringu Opasan, cena bola priaznivá a majiteľ stále váhal. Potom moja manželka upozornila jeho manželku, že koník má na hlave peknú lysinu v tvare srdiečka. To rozhodlo, budúci majitelia Opasana zdvihli ruku a bol náš.

V porovnaní s výsledkami stál majiteľa veľmi dobrý peniaz – 5 500 gns (historická dražobná mena približne v hodnote 1 libry). Prečo bol podľa Vás taký lacný?

Opasan je po začínajúcom plemenníkovi French Navy (po Shamardal), ktorý vtedy ešte nemal potomstvo na dráhe. V kariére dosiahol iba na Gr.3 víťazstvo, nepatril teda k najžiadanejším v chove. Matka Ouija´s Sister (po Groom Dancer) nebehala, dala len troch potomkov, z ktorý jeden vyhral nejakú šiestu kategóriu. Pochádza ale z rodiny kobyly Ouija Board a na túto rodinu som vsadil.

Opasana ste zakúpili v dražobnom ringu v anglickom Newmarkete. K trénerskému remeslu patrí aj účasť na dražbách a výber koní pre majiteľov, ktorí chcú obnoviť osadenstvo v stajni. Viete zhodnotiť, na ktorých dražbách sa Vám najviac páči a najlepšie nakupuje?

Z dražieb sa mi najviac páči práve v Newmarkete. Draží sa tam vždy veľa koní, je tam tlak z jednej strany chovateľov a z druhej strany budúcich majiteľov. Areál je prehľadný. Bol som aj v Baden-Badene, ale tam je vždy na výber menej koní, tie sa na dražbu dostávajú už trošku prebraté. Aj cena býva vyššia. V Newmarkete sa za malé peniaze dá kúpiť dobrý kôň.

Dôkazom výhodnej kúpy v Newmarkete nieje len Opasan, ale aj ďalšie dva kone, ktoré ste spolu s ním zakúpili. Málokto vie, že z rovnakej dražby pochádzajú aj dve kobyly, ktoré patrili vlani do špičky ročníka. Pán Borovský k Opasanovi zakúpil ešte MEDELIN (po Holy Roman Emperor). Tá v tréningu Jaroslava Línka dobehla tretia v Oaks. AGATA CHRISTIE (po Sir Percy) v majetku MPL Racing pod Vašou taktovkou získala v Oaks druhé miesto a sezónu skončila piatou priečkou v českom St. Leger.

Boli to veľmi podarené nákupy, nestáli veľa a ešte nepovedali posledné slovo. To sa týka Opasana, ale aj u oboch kobýl očakávam zvýšenie výkonnosti. Medelin stála 1 000 guinejí a Agata Christie 3 000 guinejí. Agatu som pre MPL Racing dražil osobne a Medelin si vybral pán Borovský. Odobril som mu ju, vyzerala korektne a v poriadku. Materská strana rodokmeňa síce nebola excelentná, ale za to otec Holy Roman Emperor je výborný plemenník. Otcom Agaty Christie je Sir Percy, ktorý dáva vytrvalé a neskoré kone. Aj jej matka Calm Attitude (po Dutch Art) dosiahla najlepšie výkony až ako štvor-päťročná, kedy vyhrala dvojkové hendikepy na 2400 metrov. O takéto kone v Anglicku veľký záujem nie je, dá sa povedať, že nimi až pohŕdajú. Príprava neskorého vytrvalca totiž stojí veľa peňazí, kým niečo predvedie. Mne sa Agata Christie páčila, vyzerala výborne, s nákupom som neváhal. Teraz som trošku sklamaný, že sa jej vlani nepodarilo vyhrať, aj keď získala cenné umiestnenia. Je to vytrvalá kobyla, ktorá bude dozrievať a v tejto sezóne by sa mohla predať ešte lepšie. Má za sebou umiestnenie v Listed, bude sa teda musieť popasovať s konkurenciou na najvyšších poschodiach.

V dnešnej dobe už aj dražby prebiehajú online. Vyskúšali ste si už účasť na online dražbe?

Áno, na online dražbe sme sa už zúčastnili a dokonca sme tam aj pár koní  pre stajňu BORMANN vylicitovali. Na dražbe ročiakov írskej spoločnosti Goffs na začiatku decembra. Oba kone sú teraz už dvojročné a už spoločne pracujú. Zatiaľ ich hodnotím O.K., myslím, že sa nám nákup podaril. Psychicky sú na tom oba koníky dobre a sme zvedaví, ako sa predvedú na dráhe. Rátam s tým, že by mali niečo ukázať už v tejto sezóne. Týždeň pred dražbou sme s manželkou pozerali videá a katalóg, potom sme sa kontaktovali s bloodstock agentom Tomášom Jandom. Ten nám od svojich známych zisťoval informácie o vybraných koňoch, či sú v poriadku a fit. Odobril nám ich, že môžu byť. Opäť to boli pomerne lacné nákupy. Žrebec po Requinto (po Dansili) z matky po Diktat by mal byť čistým šprintérom a navyše raným. Obaja jeho praví súrodenci boli raní a vyhrali na tisíc metrov. Myslím si, že on nebude iný. Kobylka je dcérou plemenníka Mayson (po Invicible Spirit) z matky po Intikhab.

Vo vašom portfóliu registrujeme len rovinové kone. Uvažujete nad tým, že by ste sa začali venovať aj tým prekážkovým? Ak áno, mohol by na prekážky prejsť niekto z Vašich zverencov?

Kedysi ma to lákalo, ešte viac ako rovinové dostihy. Ale dá sa povedať, že už som z prekážkového športu vyliečený. Keby niekto z mojich koní mal pokračovať v kariére na skokoch, prejde k inému trénerovi. Hlavným problémom prekážkových dostihov je nedostatok jazdcov. Príprava prekážkového koňa je oveľa zložitejšia, treba absolvovať skokovú prípravu a potom trénovať na prekážkach. O tie samotné prekážky sa treba aj starať, mať ich vybudované a udržiavať ich. Samotní majitelia nemajú až taký veľký záujem o prekážkové odvetvie.

Vidíte ako tréner rozdiely v práci s kobylami alebo so žrebcami/valachmi? S ktorým pohlavím sa Vám lepšie pracuje?

Mne je to úplne jedno. Keď sa vydarí kvalitný žrebec, pracuje sa mi s ním dobre. To isté aj s dobrou kobylou. Mám v tréningu viacero žrebcov a keď s tým nemajú problémy, nehrniem sa ich kastrovať. Pokiaľ podávajú adekvátne výkony a nemajú postranné úmysly, zostávajú žrebcami. Tento rok sme ani žiadneho nemuseli vykastrovať.

Na Slovensku patríte k služobne najmladším trénerom. Keď sa na prípravu koní pozriete z pohľadu Vašej generácie, vidíte nejaké zásadné rozdiely medzi Vašou prácou a prácou starších, skúsenejších kolegov? V čom máte podľa Vás výhodu?

Rozdiely tam určite sú. Staršia generácia nemala toľko možností, aby sa pozreli do zahraničia, ako to funguje vonku. Nemohli sa pozrieť do dostihovo rozvinutých krajín a ani ten materiál, s ktorým pracovali, nebol až taký kvalitný. Importov bolo málo. Snažili sa všetko robiť sami. Mojou výhodou je, že som sa mohol pozrieť do zahraničia. Bol som v Anglicku v rokoch 2004 a 2013. Videl som, ako sa to má robiť, aj ako sa to nemá robiť. Musím ale povedať, že najviac som sa naučil od slovenských trénerov, kde som predtým pracoval. V Anglicku som zase videl, koľko záleží od tréningových podmienok a aký dôraz tam na ne kladú. Robia z toho neskutočnú vedu, povrch musí byť vždy perfektne upravený a pružný. Tu sa niekedy robia rýchle práce na zasiatom poli alebo v ďateline. V tom je obrovský rozdiel a starší tréneri niekedy nie celkom chápu, aké sú podmienky dôležité.

Máte nejaký trénerský vzor?

Nemám jedného trénera, ktorý by bol mojim najväčším vzorom. Páči sa mi, ako manažujú kone hlavne v Anglicku. Obdivujem štýl, keď trojročné nádejné kone nechajú rozbehať v malých dostihoch a čakajú, kým sa prepracujú do tých väčších. Keď vycítia potenciál koňa, ale nejdú ho za každú cenu tlačiť rovno do najťažších dostihov. Takto kone dlhšie vydržia a majiteľom spravia viac radosti. Z takéhoto manažovania sa snažím brať príklad. Štýl tréningu z Anglicka či Francúzska sa ale ťažko dá aplikovať u nás. Je rozdiel, keď v daných krajinách majú dostihy každý deň a majú aj iný systém prihlasovania koní. Na bežné dostihy je možné prihlásiť koňa krátko pred dostihmi. Tréneri jednoducho vidia, že koňovi prichádza forma, tak ho prihlási a ide sa behať. Ak má formu aj uprostred týždňa, nájde mu dostihy v daný deň. Keď sa u nás behá teraz spravidla každé dva týždne a vždy v nedeľu, nemôžeme čakať na tú pravú formu ale beháme vtedy, keď je možnosť. Musíme cielene chystať koňa iba na nedeľu.

Ako Vašu stajňu poznačila koronakríza a opatrenia? V akom režime fungujete?

V stajni fungujeme úplne normálne. Vypli sme rádio, nepočúvame správy a snažíme sa žiť a pracovať. Samozrejme s prichádzajúcou sezónou budeme musieť viac sledovať, aké opatrenia nás čakajú. Dosť ma upokojilo, keď nový riaditeľ vyhlásil, že dostihy budú za každej pandemickej situácie. Uvedomujeme si, že budeme musieť byť testovaní a behať sa bude bez divákov.

Ako sa podľa Vás súčasná situácia prejavuje alebo sa prejaví v dostihovom športe?

Prejaví sa odlivom majiteľov. Ostanú naozaj len tí, ktorí vydržia sedieť doma a pozerať sa na internete, ako ich kôň behá. Majiteľ, ktorý potrebuje ísť na dostihy, užívať si to, stretávať sa tam s priateľmi, toho to dlho baviť nebude. Neviem si predstaviť ani vtiahnutie nových majiteľov, ktorí o dostihoch nevedia nič, keď tam ani nebudú môcť ísť. Našťastie u mojich majiteľov sa kríza ešte neprejavila, všetci nám sú verní. Z tréningu odišli iba kone od zosnulej pani Váňovej, ktoré si jej synovec zobral do Čiech.

Skúste dať nejakú predpoveď, ako sa bude vyvíjať tohtoročná sezóna?

Apríl a máj asi zažijeme bez divákov a s obmedzeniami. Potom sa hádam začne situácia zlepšovať. Možno prvý ozajstný dostihový deň bude Turf-gala. Pravdepodobne cez leto bude viac pokoj a či sa na jeseň vrátia obmedzenia, to neviem. Nádej mi dávajú ostatné krajiny, kde sa dostihy stále behajú – v Nemecku, Taliansku, Anglicku… Tak prečo by sa nemohli behať aj u nás. Aj keď bez divákov to nie je ono.

Predstavte nám Váš personál a s ktorými jazdcami budete spolupracovať?

Mojim asistentom je Ondrej Drbohlav. Na polovičný úväzok tu pracuje Nikola Studená. Veľmi mi pomáha moja manželka Zuzana. Spolupracovať chcem hlavne so Zdenkom Šmidom. Dobre sa nám s ním darí, vieme sa dohodnúť. Z ostatných jazdcov chceme angažovať tých najlepších, ktorí budú k dispozícii. Na vyššie váhy do hendikepových dostihov uprednostňujem Lukáša Matuského, ktorý naváži 64 kg. Oplatí sa mi prihlásiť koňa do hendikepu, aj keď Lukáš čosi prevažuje, lebo svojou kvalitou to vynahradí. Myslím si, že jazdí na veľmi vysokej úrovni.

Priblížte nám Vaše tréningové podmienky a akú ste mali zimnú prípravu?

Zimná príprava prebehla bez problémov. Zainvestoval som do zlepšenia podmienok v stredisku. Pracujeme prevažne v lese, kde máme od Štátnych lesov povolenie na tréning. V lese si upravujeme pracovné dráhy na prírodnom hlbokom piesku. Kone musia pracovať silovo, naučiť sa zhlboka a dobre dýchať. Od PD Borský Mikuláš máme prenajatý pozemok, na ktorom udržiavame cvalovú dráhu s obvodom dva kilometre. Vďaka pieskovému podkladu a variabilným podmienkam nás počasie príliš neobmedzuje.

V súčasnosti pripravujete tucet koní. Máte priestor aj na rozšírenie Vášho osadenstva? Od ktorého z Vašich koní očakávate v túto sezónu výborné výsledky?

Priestor na viac koní tu je. Mal som aj ambície na získanie nových majiteľov, dával som si inzerát, že prijmeme kone do tréningu. Nikto nový sa však nenašiel, takže teraz pracujeme s koňmi, ktoré momentálne máme. Radšej budem kvalitne pripravovať 12 koní, ako naháňať nové. Medzi tuctom koní je jeden trojročiak CAPE CROWN (po Zoffany) zo stajne BORMANN. Ten sa vlani dva razy neumiestnil, aj keď spočiatku sa ukazoval nádejne. Potom sa začal vyvíjať, bol boľavý, plánované dostihy sa nekonali a ku koncu sezóny to nebolo ono. Dostal čas a teraz nám to hádam vráti. Verím si s ním do dlhších dostihov, prihlásime ho do derby a St. Leger. Ako nezvíťazivší môže začať pozvoľna v malých dostihoch na dva kilometre. Vlani Zlatý pohár vyhral BOLTHORN (po Mikhail Glinka), ale po sezóne sa zranil a teraz začne trénovať až v apríli. Počítame s ním do jesennej časti sezóny. Dvojročný LITTLE BIGHORN (po Sleeping Indian) zo stajne EPM Petrus disponuje šprintérskym pôvodom a dúfam, že bude aj skorý. Prekvapil ma MAJAKOWSKI (po Hillstar) zo stajne MPL Racing, ktorému sme dlho nevedeli prísť na dištančné optimum. Ľahkým víťazstvom v „bumper“ bez špeciálnej prípravy ukázal, že vytrvalecké trate mu asi budú vyhovovať. Od neho čakám, že sa zaradí medzi lepších vytrvalcov. Všetky ostatné kone, ktoré máme v stajni, majú priestor na progres.

 

 

Autorkou rozhovoru je Mgr. Mária Horníková.