TELEFÓN: +421 2/624 11 504

E-MAIL:    info@zavodisko.sk

ADRESAStarohájska 29, 852 69 Bratislava, Slovenská republika

OTVORENÉ: Pon-Pia: 08 am-15:30 pm

Sledujte nás...
Image Alt

Slovenský Opasan triumfoval v 100. Českom derby!

Slovenský Opasan triumfoval v 100. Českom derby!

Dvadsať dva rokov po Temirkanovovi znela pražským závodiskom vo Velkej Chuchli na počesť víťaza Českého derby opäť slovenská hymna. Hnedák OPASAN, ktorého pre stajňu Bormann pripravuje v Borskom Mikuláši tréner Jozef Chodúr, neprehral ani pri treťom tohtoročnom štarte.
V sedle so svojim stabilným jazdcom Radkom Koplíkom potvrdil pozíciu favorita jubilejného 100. Českého derby a opäť predviedol nadšenému publiku v Prahe svoj drvivý finiš.

Na štart vrcholného zápolenia rovinovej sezóny u našich susedov sa postavilo 16 koní, okrem 14 domácich aj po jednom reprezentantovi z Nemecka a zo Slovenska. A boli to práve dvaja „cudzinci“, ktorí obsadili prvé dve priečky. Dostihy vo vlažnom tempe odvodila kobyla Vivienne Wells v sedle so skúseným Alexandrom Pietschom. V Nemecku trénovaná odchovankyňa rodiny Touškových (stajňa Utrin) na čele vydržala takmer až do poslednej chvíle. Už 100 metrov pred cieľom ale bolo jasné, že svoje sólo víťazne do cieľa nedotiahne.

Slovenský žrebec, ktorý sa naopak väčšinu času držal na chvoste poľa, našiel 400 metrov pred cieľom priestor na útok a nasadil k svojmu povestnému finišu. Výrok rozhodcov v cieli znel “iste 1/2 pol dĺžky“.

Rozhovor s René Borovským - majiteľom stajne BORMANN

Aké sú vaše pocity po úspechu v Českom derby?
Stále si poriadne neuvedomujem, čo sa to vlastne stalo. Je to super, perfektné, ale ešte ma až tak nedostal fakt, že Opasan je len druhým slovenským koňom, ktorému sa to podarilo. Vidím na trénerovi a ľuďoch v stajni, že všetci sú z toho hotoví. Pre všetkých, ktorí sú pri koňoch od malička alebo veľmi dlho, je to určite pocit na zbláznenie. Jasné, že aj ja to pokladám za úspech, ale pre nich je to mega
úspech.

Stihli ste už oslavu? Bol aj extra prídel mrkvy koníkovi?
Po derby som zostal v Českej republike, musel som hneď na druhý deň ráno odcestovať do Ostravy. Na Slovensko prídem až v piatok popoludní a možno akurát stihnem bratislavské dostihy. Čo sa týka oslavy, musíme sa dohodnúť na víkend. Takže koník možno extra mrkvu dostal, ale odomňa nie.

Čo poviete na atmosféru pražského derby mítingu?
Bolo to super, perfektná atmosféra. Škoda, že aj tam bol počet ľudí obmedzený a derby deň si tak nemohlo vychutnať viac ľudí. Nám sa páčilo už popoludnie, keď sa bežal Memoriál Dr. Frankenbergera.

Ako prišlo k angažovaniu Opasana? Vyberali ste ho vy alebo tréner Chodúr?
Najprv som oslovil trénera Jožka Chodúra, či pôjde so mnou do Anglicka na dražbu, že by som chcel kúpiť koňa a dať mu ho do tréningu. Dohodli sme sa, že on si kone popozerá deň vopred a na dražbe sa nasledujúci deň stretneme. Jožko mal už vtedy katalóg popísaný, poznačené kone, ktoré sa mu páčili. Riadili sme sa podľa jeho poznámok, ja som pozeral len na vzhľad, aby sa mi koník páčil. Opasan mal číslo osem, takže do ringu prišiel hneď na začiatku. Ja som ani na draženie ešte nebol pripravený, aj som si hovoril, či radšej nepočkať, že ešte možno prídu lepšie kone. Ale Jožko len hovoril, aby som prihadzoval. Tak sme prihadzovali, no draženie sa pomerne skoro zastavilo na sume 5 500 guineas a Opasan bol náš. Moja žena mi ani nechcela veriť, že tento je už náš. Tesne predtým sa dražilo číslo šesť, ktoré sme mali tiež vo výhľade, no tam išla suma do extrému. Priznám sa, to že sa Opasan najviac páčil Jožkovej manželke, som sa dozvedel až teraz. Druhým našim úlovkom z tejto aukcie je Medelin, ktorá paradoxne prišla do ringu ako úplne posledná s číslom 200. Mali sme šťastie, lebo medzi kupcami už skoro nikto nezostal. Jej vyvolávacia cena bola 800 guineas a keďže tam nikto nebol, mne stačilo prihodiť 200 a za tisícku sa sťahovala k nám domov. Pritom má vynikajúcu
otcovskú stranu rodokmeňa. Všetci mi potom vraveli, že ty kokso, to akú kobylu si kúpil za liter po Holy Roman Emperor :-). A to sme za ňu chceli dať aj viac ako za Opasana.

Skúste nám opísať Vašu cestu k vlastníctvu dostihových koní. Kedy ste sa dostali k tejto záľube?
Keď som bol dieťa, bývali sme v prvom dome za lesom na opačnej strane závodiska. Mal som kamarátov, ktorí chodievali ku koňom na dráhu. Niekedy som sa tam hrával s nimi. Medzi deckami bol aj Jozef Bojko, či jeho brat. Keď som bol starší, kamaráti ma zoznámili so Zdenkom Šmidom a Jarom Línkom. Už vtedy som si povedal, že keď budem mať na to čas, raz si kúpim dostihové kone. Potom ten čas prišiel a ja som išiel do toho.

Chystáte sa po zisku derby zainvestovať do kúpy ďalšieho koňa?
Mal som v pláne každý rok kúpiť jedného koňa. Ale je problém, že ja zase nedokážem slabšieho koňa len tak predať. Najradšej by som mal všetky, čo sa nedá. Keď si kôň nedokáže na dráhe na seba zarobiť, je zbytočné ho držať v tréningu. Uvidíme teraz, ako sa vyvinie situácia s covidom a aj so slovenskými dostihmi. Chceli sme niečo tento rok kúpiť, ale vzhľadom na okolnosti to možno necháme na ďalší rok. V Českej republike vyzerá dostihová situácia v pohode, ale potrebujeme, aby sa dalo štartovať aj inde. Ak je Opasan naozaj tak dobrý, určite by sme ho otestovali v zahraničí. Potrebujem tiež kúpiť auto na prepravu koní, nech všetci vidia, akou je Opasan hviezdou :-). Manželku som pripravoval na to, že niekedy budeme mať viac koní. Okrem spomínanej trojice stále vlastníme aj
Piece Of Marmelade, ktorý po zranení už nebehá.