TELEFÓN: +421 2/624 11 504

E-MAIL:    info@zavodisko.sk

ADRESAStarohájska 29, 852 69 Bratislava, Slovenská republika

OTVORENÉ: Pon-Pia: 08 am-15:30 pm

Sledujte nás...
Image Alt

O závodisku

Prvé dostihy v Bratislave

Prvé dostihy na území dnešnej Bratislavy sa konali podľa dostupných prameňov 9. apríla roku 1826, ako však píše dobová tlač, išlo údajne o dostihy „nelicentované“ či dokonca nelegálne. Z prvej polovice 19. storočia je písomných správ o bratislavských dostihoch len málo, zachovali sa však kresby Antala Józsefa Strohmayera z roku 1839, ktoré dnes môžete vidieť v Galérii mesta Bratislavy. Vtedajší hipodróm sa nachádzal približne na mieste dnešného jazera Kuchajda.

V Petržalke od roku 1865

Slávna éra bratislavských dostihov sa datuje od roku 1865, kedy sa po prvý raz kone predstavili na dostihovej dráhe na pravom brehu Dunaja – v dnešnej Petržalke. V roku 1868 sa tu bežali aj prvé klasické dostihy v Rakúsko-Uhorsku (Trial-Stakes), ktoré sa tu konali až do roku 1878. Tri razy tu štartovala aj fenomenálna, nikdy nezdolaná maďarská kobyla KINCSEM. O dostihovom význame Bratislavy svedčí aj fakt, že v decembri 1867 sa v hostinci „U zeleného stromu“ (dnešný Hotel Carlton) konala ustanovujúca schôdza rakúskeho Jockey Clubu. Pravidelne niekoľko dostihových mítingov za rok sa tu organizovalo až do začiatku prvej svetovej vojny. V 80. rokoch 19. storočia sa Bratislava stala centrom prekážkových dostihov, medzinárodnú prestíž si získala „Veľká bratislavská steeplechase“ (konala sa v období 1883-1914).
Hipodróm priliehal k juhovýchodnému cípu najstaršieho verejného parku v strednej Európe – „Park Au“, dnes Sad Janka Kráľa. Polohu vtedajšej dráhy vidieť napríklad na starých mapách Petržalky z konca 19. storočia (pod nemeckým názvom Rennplatz), ale ešte aj na mape z roku 1950, kde lokalita nesie názov „Dostihové lúky“. V medzivojnovom období sa ale turfový život na kedysi slávne závodisko už nepodarilo vrátiť natrvalo, hoci mítingy sa tu sporadicky organizovali od roku 1923. Ten posledný nachádzame v ročenke 1931 s dátumom 18. októbra.

Klusácky štadión

V roku 1903 vybudoval vtedy čerstvo založený bratislavský klusácky spolok „Trabrennverein“ na Pálffyovských pozemkoch hneď vedľa cvalovej dostihovej dráhy klusácky štadión (na jeho mieste dnes stoja ulice Černyševského, Pifflova a Mánesovo námestie). Petržalka sa tak až do vypuknutia vojny stala dejiskom aj významných klusáckych chovateľských skúšok, štartovali tu aj vtedajší najlepší vodiči sveta, bratia Millsovci z USA a slávny kôň BAKA. V jeho prípade ale už hovoríme o roku 1920, kedy sa síce klusácke dostihy obnovili rýchlejšie ako tie cvalové, ich revitalizácia však netrvala dlho. Už v roku 1925 bol štadión kvôli špekuláciám jeho hlavného akcionára, Eskontnej a všeobecnej hospodárskej banky v Bratislave, rozparcelovaný na záhrady a stavebné pozemky.

(video Hledání ztraceného času – údaj o roku, kedy štadión zanikol, je nesprávny)

Po prvý raz v Starom háji

S výstavbou dostihovej dráhy v Starom háji, tak ako ju poznáme dnes, sa začalo v roku 1958 a trvalo takmer dva roky, kým sa vyše 30 hektárov dunajského lužného lesa premenilo na dostihovú dráhu. Prvý míting sa tu konal 18. septembra 1960. Na programe bolo deväť dostihov (dva cvalové rovinové, dvoje prútené prekážky, dve steeplechase a tri klusácke zápolenia) s hlavným bodom v podobe Veľkej jesennej ceny, steeplechase na 5000 metrov. Pred 5888 divákmi (oficiálny údaj z dostihovej ročenky) v nej zvíťazil LIPTOV s jazdcom Šnircom. Žiaľ, ani radosť Bratislavčanov z nového turfového stánku v širšom centre hlavného mesta netrvala dlho. Po jedinom mítingu v roku 1967 (21. mája vtedy v Starohájskej steeplechase triumfoval Korok, neskorší 3-násobný víťaz Velkej pardubickej) opäť museli za dostihmi v nasledujúcich piatich sezónach cestovať do iných slovenských miest (Šamorín, Zeleneč, Holíč, Šurany, Topoľčianky, Nový Tekov, Prešov ….). Turfový život sa do Starého hája vrátil definitívne v roku 1973 a o pravidelnej prevádzke s viac ako pätnástimi dostihovými dňami v jednej sezóne môžeme hovoriť od roku 1979.

(obrázok – plánik dostihovej dráhy v Starom háji / časopis Chov koní a výkonnostné skúšky, november 1960)

Súčasná dostihová dráha

ROZLOHA AREÁLU JE 28,7 HA, Z TOHO SAMOTNÁ DOSTIHOVÁ DRÁHA TVORÍ 18,3 HA.
Pre rovinové dostihy sa používa hlavný ovál s obvodom 1608 m a šírkou 22 m a vnútorný ovál s obvodom 1510 m a šírkou 18 m. Pre dostihy steeplechase je na dráhe vybudovaných 14 prekážok – 12 prírodných živých plotov a 2 priekopy.
V hadisku sú pre divákov k dispozícii 4 kryté a 2 otvorené tribúny s celkovou kapacitou cca 1200 miest na sedenie. Diváci na invalidných vozíkoch môžu sledova dostihy z vyvýšenej plošiny so šikmým nájazdom.